Dnes by som sa s Vami chcela podeliť o jeden súkromný postreh. Nie je to žiadna vedecká štúdia, je to iba môj osobný názor.
Často som sa stretla s názorom, že školy, ktoré sa snažia o rešpektujúci prístup, vedú děti viac k humanitnému a umeleckému než k technickému vzdelaniu. A s týmto pozorovaním osobne súhlasím. Akurát pre nás, ktorí sme vyšli z klasického systému, je diskutovanie nad tématami a maľovanie temperami vnímané ako rozptýlenie a nie ako “skutočné učenie”. Kým sa deti poriadne “nedrtia” matiku, chémiu a nezvládnu rozbor vety v slovenčine (češtine), tak sa v škole iba “flákajú”. A tak školy s rešpektujúcim prístupom, často nazývané “alternatívne”, dostali nálepku, že sa v nich deti nič nenaučia, iba si tam hrajú a márnia čas.
Samozrejme, humanitný aj umelecký smer je veľmi dôležitý a bez nich by vzdelávanie nebolo celistvé. A určite by sa nemalo zredukovať iba na hodinu do týždňa, kde si deti vyberú vodové farby a niečo si bez riadneho umeleckého vedenia namatlajú. V tomto článku sa však chcem venovať otázke, prečo “alternatívna” škola je vačšinou škola so slabším technickým vzdelaním.
Keď sa pozrieme napríklad na metódu Marie Montessori, tak ona venovala matematike a prírodným vedám obrovský priestor. Delenie podľa našich bežných kritérií (na jazyk, matematiku, umenie) v tomto systéme je veľmi ťažké, pretože včetko súvisí so všetkým. Ale už množstvo pomôcok na matematiku a prírodné vedy, na poznávanie vesmíru a jeho zákonitostí, ukazuje na to, že technické vzdelanie rozhodne neobchádzala. Sama Maria Montessori bola lekárka a vede rozumela veľmi dobre. A určite všetci, kto sa stretli s jej metódou, priznajú, že jej prístup bol veľmi rešpektujúci.
Tak prečo sú “alternatívne” školy tak netechnické? Myslím, že je to tým, kto v takých školách učí. Väčšina pedagógov sú ľudia, ktorí sú humanitne zameraní. Keď matiku aj vedia, tak ju nemajú radi, príde im nezmyselná. Často sú to ľudia, ktorí chcú žiť v súlade s prírodou a riadiť sa jej rytmami, takže technický pokrok, ktorý reprezentuje fyzika a chémia, odmietajú. (tu chcem iba dodať, že tiez chcem žiť v súlade s prírodou a riadiť sa jej rytmami :-)) A keďže učiteľ “učí” a ukazuje najme svoj vzťah ku konkrétnemu predmetu, tak väčšina žiakov asi nepôjde technickým smerom. A ešte je tu druhá strana – ako zameraní rodičia dávajú deti do “alternatívnych” škôl? Veľmi často tí, ktorí nechcú, aby sa ich deti museli drieť “tie blbé technické predmety, ktoré nebudú v živote nikdy potrebovať”. A kruh sa uzavrel….
Ale čo, keď patrím medzi rodičov, ktorí by chceli, aby boli ich deti vedené rešpektujúcim, “alternatívnym” prístupom a pritom by som im priala aspoň štandardné, možno až nadštandardné, technické vzdelanie? Ak by aj niekto “alternatívnu” technickú školu založil, bol by záujem zo strany rodičov? Chodili by do tej školy nejaké deti? Alebo je to iba blbosť a cesta vedie inakadiaľ?
Jednu z možných ciest vidím vo vyučovaní matematiky pomocou Hejného metódy. Pán profesor Hejný ma skutočne veľmi rešpektujúci prístup a dokáže ho preniesť do praxe tak, aby nielen rozvíjal osobnosť žiaka, jeho samostatnosť a tvorivosť, ale spojil to s radostným objavovaním matematiky a sveta logiky. Kým som to nevidela v praxi, neverila som, že je možná taká syntéza rádu a tvorivosti, systému a slobody. Akurát to má drobný háčik (úplne rovnaký ako metóda Marie Montessori) – učiteľ, ktorý chce touto metódou učiť, musí dokázať zaujať podobný prístup ako pán profesor – prístup človeka, ktorý vedie k poznaniu. Ale tou dlhou cestou, cestou samostatného objavovania, bez skratiek autoritatívneho vysvetľovania. Cestou radosti z nájdeného riešenia u jedného príkladu za hodinu a nie tridsiatich príkladov opísaných z tabule. Ale takýto učitelia už v Čechách učia, niektorí už roky, ďaľší sa k ním pridávajú postupne. Ďakujem každému učiteľovi, ktorý sa snaží vydať touto cestou. Každému učiteľovi, ktorý učí, má vlastné starosti, možno rodinu a deti, a predsa hľadá spôsoby, ako čo najlepšie učiť.
A na záver by som sa rada podelila o radu, ktorú som dostala osobne od pána profesora Hejmého: “Učiť Vás najlepšie naučia deti.” Snáď sa mi padarí sa ňou riadiť.
